V knihe Kinematický obrat sa dvaja známi filmoví teoretici a historici André Gaudreault a Philippe Marion vracajú k počiatkom i smrtiam kinematografie, k jej kontaktom a kríženiam s rôznymi tzv. kultúrnymi sériami. To im na jednej strane umožňuje jasnejšie rozlíšiť rôzne fázy jej vývoja (od pred- po postinštitucionálnu) a charakterizovať jej pôvodnú „polymorfnú“ povahu, a na strane druhej vyznačiť kľúčové premeny identity média filmu, jeho naviazanosť na priestor kina ako poslednú baštu v boji proti dematerializácii. Cez problematiku animácie a digitalizácie odkrývajú rezonancie éry počiatkov (prelom 19. a 20. storočia) a súčasnej doby.

Pri svojej analýze si Gaudreault a Marion pomáhajú špecifickými pojmami – novotvarmi. Postupujú od najranejšej „kinematografistickej praxe“ (z éry tzv. kine-atraktografie), ktorá predchádza fázu inštitucionalizovanej kinematografie a vyznačujú vlákna dialogických súvislostí (oživený obraz, výtvarnosť, animobraz, artificiálnosť) až po animorealizmus jej súčasnej postinštitucionálnej fázy digitálnych obrazov.