Novú zbierku krátkych poviedok štvornásobného finalistu Anasoft Litera spája čierny humor, absurdita, koncíznosť a hutnosť vyjadrovania, vyúsťujúca do epickej skratky. Číst víc
Zeptejte se online knihkupce!
Anasoft litera 2015: Márius Kopcsay from Anasoft litera on Vimeo.
„Ty to pochopíš, pretože si tiež z hviezd ako ja, ľudia budú neraz prstami na teba ukazovať, uťahovať si, nebudú ti rozumieť, ale to všetko preto, že nevedia, že sme z hviezd. Máme inú kvantovú štruktúru, a to je dobre! Tak česť práci, súdruh, aufvíderzén.“ (str. 97)
Keď cestoval po tej istej trati pred dvadsiatimi siedmimi rokmi opačným smerom na brigádu do Papierničky, povznášal ho – okrem hudby v hlave a správičky o skupine Progres 2 v časopise Mladý svet – aj pocit, že ide celkom sám do cudzieho prostredia. Možno bol tento pocit kdesi v spodných vrstvách a sedimentoch okorenený aj nádejou a očakávaním, že si na brigáde konečne nájde frajerku. Všetky kroky muža, nech sa pohne kamkoľvek, sprevádza tento hlbinný atavizmus – očakávanie párenia.
Na stanici v Papierničke omráčil Augustína neznesiteľný sladkokyslý organický zápach, ako keby spadol do kompostovej jamy poliatej kefírom a posypanej sírou. Keď pochopil, že nevydrží bez dychu celé tri týždne, opýtal sa starého železničiara na cestu do neďalekého robotníckeho hotela Papiernik.
„Ale nie, že pôjdete skratkou cez mostík, to je zakázanô,“ prízvukoval muž v modrej uniforme s pokrivenou cigaretľou v bezzubých ústach. „To je len pre vlaky, to by vám dali pokutu.“ (str. 38)
Našli jste nepřesnosti? Dejte nám, prosím, vědět!
Hádam najoriginálnejšia veta celej knihy je na jej chrbte, tzv. chrbtová kosť, ktorá ju drží po kope a ktorá získala pozornosť mojej zatúlanej mysle túžiacej po hviezdnom prachu. : " Ty to pochopíš, pretože si tiež z hviezd ako ja, ľudia budú neraz na teba prstami ukazovať, uťahovať si, nebudú ti rozumieť, ale to všetko preto, že nevedia, že sme z hviezd. Máme inú kvantovú štruktúru a to je dobre ! Tak česť práci súdruh, aufvídrzén ! Kiežby bola jej chrbtová kosť aj jej súčasťou ! Kniha tak slovensky podaná, plná každostranového alkoholu oživená vulgarizmami (ja viem, alkohol a vulgarizmus je možno rýdzo slovenský, ale mne osobne to nepridalo veľa na atmoške knihy...) v nevšednej forme ako napríklad rozhorčenie Stana Kokotíka : " To nie je prezývka, naozaj mám také meno. Mne to nevadí, len furt musím niekomu na**bať, keď sa vyškiera, že sa tak koko**ky volám." príbehové podanie života slovenského muža, spomienky ktorého možno znamenajú veľký krok preňho, ale ich podanie znamenal malý krok pre mňa. Hádam najlepšie kúsky knihy som už prezradila, ostatok je pre mňa tak trochu omáčka, ale, čo je pre niekoho omáčka, pre druhého to môže byť hlavné jedlo. Viete, keď prečítate knihu a máte taký ten pocit "kniha vo mne a ja v nej ? tak pri tejto knihe som sa toho pocitu ani len nedotkla, ani ho nepocítila ba ani som ho nezazrela mojimi knihárskymi očami...
Číst víc„Veľmi vtipne napísaná novela trefne opisuje našu súčasnosť, v ktorej „všetko je rovnaké, len bilbordov je viac“. Hlavnou postavou je smoliar Augustín, ktorý počas krízy stredného veku prehodnocuje svoj život – aktuálny aj minulý. Aby neupadol do sebaľútosti či dokonca hlbšej depresie, so šteklivou iróniou komentuje príhody, ktorými sa aj v dôsledku svojej pasivity necháva bezmocne unášať.“ SME 24. februára 2015
Chtěli byste si prohlédnout všechny své recenze na jednom místě a podělit se o ně s ostatními čtenáři? Aktivujte si čtenářský profil, kde můžete mimo jiné sbírat knihomolské odznaky nebo zvyšovat svou knihomolskou úroveň.
Aktivovat čtenářský profil„Člověk nemůže správně myslet, správně milovat ani správně spát, pokud se správně nenajedl!“
