Juraj Rusňák, rodák z východoslovenskej Červenice pri Prešove (1938). Na slovenskú výtvarnú scénu vstúpil na prelome 60. a 70. rokov ako sochár (1969) aj ako kresliar (1970). Po štúdiách na VŠVU sa usadil v Bratislave, kde žije a tvorí. Sochár sa už vo svojom debute predstavil ako suverénny vyznávač biomorfne determinovaného abstraktného tvaroslovia. Takto zameraná tvorba bola výsledkom myšlienkového stotožnenia sa so životnými pochodmi organickej prírody, intuitívnym spoznávaním rastu živých organizmov a ich premien v biorytmoch. Pre Rusňákovu sochársku, ale aj rozsiahlu kresliarsku tvorbu je príznačné reťazenie do cyklov: Organické formy – Bioformy – Bioštruktúry – Bioarchitektúry – Asociácie – Metamorfózy.
Jeho dielo získalo inšpiračné podnety z tvorby Jeana Arpa, Barbary Hepworthovej, Henryho Moora. Zdroje poučenia nachá- dzal aj v gréckej antike. Bohatstvo plastických predstáv, ktorým sa vyznačuje celok Rusňákovho sochárskeho diela, čerpal z každodenného pravidelného rituálu kreslenia. Popri autorstve množstva voľných sôch je umelec aj tvorcom reliéfov a plastík v spojení s architektúrou. Tu uplatnil biomorfné tvary rovnako ako tvarové riešenia, inšpirované strojovou civilizáciou. Za vernosť sochárskemu abstraktnému prejavu v rozkvete normalizácie zaplatil vysokú daň – jeho diela nemali prístup do výstavných siení až do roku 1988. V súčasnosti je umelec považovaný za jedného z najdôležitejších reprezentantov sochárstva primárnych štruktúr druhej polovice 20. storočia na Slovensku. Galéria Nedbalka má trvalú zásluhu o prinavrátenie Rusňákovej tvorby do našej výtvarnej kultúry.
