V tejto zbierke poézie Eleni Cay citlivo zaznamenáva myšlienky, pocity a city mladých ľudí na začiatku 21. storočia, keď svet virtuálnej reality, sprostredkúvaný digitálnymi technológiami, hlboko zasahuje do psychiky človeka, mení jeho život, vzďaľuje ho od prírody, spoločenstva i seba samého.
Rozpor medzi novým, prostredníctvom moderných poznatkov vytvoreným univerzom, a univerzom skutočným – prírodným a duchovným, autorka zobrazuje pomocou kontrastov minulého a prítomného, prírodného a digitálneho, reálneho a virtuálneho, čím núti čitateľa k reflexii, hľadaniu správnej životnej cesty a súladu rôznorodých svetov, ktoré sú výsledkom schopnosti tvoriť. Tvorcom jedného z týchto svetov je Boh a druhého človek so svojou kreatívnosťou ako darom, ktorý by mal využívať na šírenie pravdy, dobra, krásy a lásky.

Vyvrcholením básnickej zbierky Eleni Cay sú záverečné básne oslavujúce život, prírodu, krásu, večný pohyb bytia:
A kvapky sú dažďom,/ len keď padajú. / Tak nehľadaj chybu, / bež, riskuj, až k samému okraju. (The essence of live is movement).
Tak plávam s tebou, Bože, v jednom kruhu, / a nehľadám už pieseň novú. / Život pod nami, nad nami, / číra hladina v nás. (Kruhy).
Hoci po formálnej stránke Eleni Cay úplne rozbíja klasickú strofu a báseň je reťazením myšlienok a obrazov, zbierka prináša zaujímavé myšlienkové posolstvo: V živote človeka musí mať stále miesto prírodné bytie a jeho krása, prirodzenosť i plody digitálneho sveta tak, aby vytvárali rovnováhu a tým harmóniu človeka a univerza, motýľa v nás a mimo nás.