„Sú to dobrí ľudia, ktorí sa k Jeremiášovi tak správali? Sú to dobrí ľudia, ktorí sa vŕšia na svojich blížnych? Sú to dobrí ľudia, ktorí kradnú iným?“ Ked som toto povedal, mnohí v dave sa začali ošívať, lebo moje slová ich usvedčovali.

„Sú to dobrí ľudia, ktorí žiarlia na iných? Sú to dobrí ľudia, ktorí majú žiadostivé myšlienky? Sú to dobrí ľudia, ktorí si o sebe myslia, že sú lepší ako iní ? Sú to dobrí ľudia, ktorí sa vyhýbajú platiť to, čo majú platiť a myslia si, že takto dobre robia? Sú to dobrí ľudia, ktorí hovoria neláskavé slová a klebetia o iných? Sú to dobrí ľudia, ktorí sa ukazujú dobrí pred susedmi, ale k rodinným príslušníkom a služobníctvu sa správajú zle? Sú to dobrí ľudia, ktorí prídu do sy-nagógy, aby ich bolo vidieť a pre seba si žiadajú čestné miesta? Sú to dobrí ľudia, ktorí sa zvrchu pozerajú na chudobných a chorých a hovoria, že si zaslúžia taký život alebo úplne ignorujú ich úbohý stav a neponúknu nijakú pomoc? Pýtam sa, som zvedavý, sú toto dobrí ľudia?“