Aj v štvrtej básnickej zbierke Gény Tálie, 2018 (po Sex času s nulou, 2013; Emócie v celofáne, 2014; Adamovo rúcho, 2015) Jozef Ivan pokračuje v nastavovaní kriticko-satirického zrkadla svetu človeka. Z jemnej poetickej pavučiny reflexií splieta originálne obrazy a metafory každodenného divadelného správania sa hlavného protagonistu, ktorý si hrdo hovorí koruna tvorstva. Z básnikových aforizmov, epigramov a básni nevtieravo vyžaruje filozoficky viacrozmerná hĺbka poznania života a štipľavo-úsmevné nadhľadové bavenie sa na jeho peripetiách, ktoré úspešne prenáša na čitateľa. Jeho poetika je moderná, originálna, provokujúca, obsahuje posolstvá hodné zamyslenia sa nad životom vlastným i bytím ako takým. Prevažná väčšina autorových knižných útvarov dýcha poéziou intelektuálneho filozofa.

Známy jazykovedec František Ruščák recenziu zbierky zakončil slovami: Rozhodne patrí do rúk čitateľovi bez generačného rozdielu.