Filozofické koncepcie, ktoré obvykle súhrnne charakterizujeme ako novokantovstvo, vznikom ako i vrcholom svojho pôsobenia podstatne určovali spôsob filozofického myslenia na väčšine európskych elitných univerzít pred prvou svetovou vojnou. To znamená, že sotva možno plne pochopiť dynamiku vývoja filozofického myslenia v 20. storočí bez priamych alebo nepriamych odkazov na mysliteľov novokantovských škôl. V nich sa predsa všetci učili. Novokantovstvo pozostávalo z niekoľkých prúdov, ktoré spájalo presvedčenie, že dielo Immanuela Kanta musíme pochopiť ako základný referenčný rámec súčasného myslenia. Z troch hlavných línií vývinu novokantovstva – psychologickej, transcendentálno-axiologickej a transcendentálno-logickej – sú dodnes aktuálne predovšetkým motívy, s ktorými pracovali myslitelia transcendentálno-logickej línie, rozvíjanej predstaviteľmi „marburskej školy”.