Svätý Izák Ninivský alebo Izák Sýrsky, sa narodil v oblasti moderného Kataru a žil v siedmom storočí. Izák, ktorý bol vysvätený za biskupa v Ninive niekedy medzi rokmi 661 a 681 n. l., sa po piatich mesiacoch stiahol zo svojho cirkevného úradu a odišiel do ústrania žiť ako mních-pustovník v horách juhovýchodného Iraku. Izák Sýrsky je duchovným učiteľom par excellence, ktorý rozvinul komplexné učenie o mníšskom živote, modlitbe a zjednotení sa s Bohom. Jeho duchovné spisy, ktoré boli preložené z pôvodnej sýrčiny do mnohých iných jazykov, čítali ich kresťanskí mnísi po stáročia. V mníšskom prostredí pripisujú Izákovi Sýrskemu aj tieto atribúty: lampa hesychie, útecha pustovníkov a úctyhodný sprievodca mníchov.
Druhá zbierka obsahuje mnohé témy duchovného života: list o rôznych druhoch pokoja, o skrytej modlitbe, o narodení duchovného vnímania v duši, o duchovnom význame tajomstva kríža, o čistej a nenarušenej modlitbe, o zachovaní skrytej bdelosti v duši, odkiaľ sa rodí neustále plač, o vnútornej pokore, o úteche, ktorú poskytuje Boží súcit, tým ktorí zostávajú v pokoji v záujme Boha, o vďakyvzdaní v časoch skúšky, do týchto textov homílií je zahrnutých niekoľko veľmi nápadných modlitieb a jednu kapitolu skutočne tvorí zbierka tridsiatich modlitieb.
Tretiu homíliu tvoria tzv. Kapitoly o poznaní, ktoré obsahujú vznešené kontemplácie, dokonalé poznanie, bohaté a úžasné vzhľady a veľké tajomstvá. Prinášajú úžitok a potešenie pre dušu a prispievajú k jej rastu v duchovných veciach.
„Ak túžiš okúsiť Božiu lásku, brat môj, premýšľaj o Jeho vlastnostiach, o Jeho dobrých skutkoch a o Jeho svätej prirodzenosti, mysli, rozjímaj, spomínaj a nechaj svoju myseľ túlať sa v tom v každom okamihu svojho života a vtedy si uvedomíš, ako sú všetky časti tvojej duše zapálené láskou, ako žeravý plameň dopadá na tvoje srdce a rastie v tebe túžba po Bohu a z lásky k Bohu prichádzaš k dokonalej láske k ľuďom... Kto žije v mlčaní a v styku s poznaním, ľahko a rýchlo dosiahne Božiu lásku a skrze lásku k Bohu sa priblíži k dokonalej láske k ľuďom“ (Homília 10, 29.33).
