Cestovateľ, pokúšajúci sa ujsť z hlučnej a strakatej biedy Váránasí, stretne na brehu Gangy tučného muža rozjímajúceho nad podstatou kvapky vody. Detský robotník z portugalského mramorového lomu na jeden deň unikne zo svojho života, z ktorého nemá šancu sa vyslobodiť. Opitý tlmočník v útrobách šanghajskej obrej križovatky pochopí vlastnú túžbu aspoň raz uvidieť vodopád. Psychiatrický pacient snuje konšpiračnú teóriu o Gagarinovi, ktorý uvidel, že raj je na zemi. Maliar verí, že v ženskom dekolte sa skrýva jeho milovaný rodný kraj. Nerovný boj policajtov a tuláka na stanici berlínskeho metra, starí priatelia v luxusnom ukrajinskom bordeli, dementný Nietzsche v Turíne...
Zbierka textov, nad ktorými vládne ON, rozprávač. Reční, prednáša, spomína, mudruje alebo rozpráva príbehy, a kým nás napokon zanechá s krátkou poetickou rozlúčkou, venuje nám text, ktorý nevidíme. Vety sa rozpínajú a my postupne uveríme autorovmu presvedčeniu, že inak sa to napísať ani nedá. Filozofické úvahy a existenciálne otázky vyvažuje trpkou, ale oslobodzujúcou iróniou, vzdialené približuje, univerzálne ozrejmuje v jedinečnom. To, čo ho zaujíma, je zúfalstvo človeka ochromeného v ohrození, na pokraji zániku, rezignovaného v spomienkach a zabúdaní, zatiaľ čo veľký svet beží ľahostajne ďalej a jeho drobnú tragédiu si ani nevšimne. To sme presne my, raz opantaní sami sebou, potom zasa pokorení vedomím, že tu nič neznamenáme, no predsa zakaždým s kvapkou nádeje, „že raz v nejakej krajine, v najhlbšej kráse a zániku budeme môcť zazrieť niečo: niečo, čo sa nás týka“.
